Obúvame známe tváre

K modelingu som sa dostala ako 16 ročná. Vďaka svojej mamine som sa prihlásila na súťaž Look Models v Prahe, kde som na československom finále zvíťazila. Na celosvetovom finále, ktoré sa konalo vo Varšave, som zastupovala Slovensko. Tu som sa dostala do prvej desiatky. Vďaka tejto súťaži sa mi otvorili dvere do modelingu a cestovať som začala pár dní po skončení súťaže.

Tento rok to bude 5 rokov.

Boli veľmi ťažké. Niekedy som rozmýšľala, že skončím, ale našťastie som vždy mala pri sebe ľudí, ktorí mi pomáhali a priali. Či to bolo v agentúre alebo v rodine, vždy som stretla niekoho, kto ma určitým spôsobom posunul ďalej a za to všetkým úprimne ďakujem.

Prvé mesto v ktorom som začala svoju kariéru modelky bol Paríž. V16-tich rokoch som po prvý krát cestovala sama a moja znalosť angličtiny v tom čase bola na úrovni začiatočníka. Prvé dni boli pre mňa ťažké. Pokiaľ som sa naučila orientovať vo veľkom meste a ako tak sa starať o seba. Po Paríži som pracovne navštívila Viedeň, kde sa nachádza moja agentúra Look Models, ďalej to boli mestá Miláno, Tokio, Hong-Kong, New York, Miami, Atény, Madrid, Praha, Andora, Berlín, Mníchov, Dusseldorf, Manchester, Brighton, Birmingham a mnoho iných. Nakoniec som sa rozhodla zostať bývať a pracovať v Londýne.

Momentálne si nespomeniem, ale pre niekoho môže byť zaujímavé, že v lete v horúčavách sa fotia kožušinové kabáty a v zime v mínusových teplotách, sa fotia plavky. Počas jedného fotenia mi bola taká strašná zima, že fotograf vyjadril svoju lojalitu tým, že sa vyzliekol do trenírok. Počas prehliadok sa veľakrát stáva, že si niekto v tom zmätku oblečie niečo inak ako to bolo navrhnuté, občas sa zlomí aj podpätok, či odtrhne ramienko...

Súčasťou každej módnej prehliadky je aj predvádzanie obuvi. Zúčastnila som sa výstavy topánok v Dusseldorfe, kde sme predvádzali topánky všetkých vystavovaných značiek.

V súkromnom živote mám najradšej jednoduchý štýl obliekania, ako sú rifle a tričká. Samozrejme, že niekedy sa rada oblečiem elegantne, niekedy športovo, čo však závisí od mojej nálady. Zastávam však názor, že v jednoduchosti je krása. Čo sa týka obuvi, preferujem nízku obuv, pretože som dosť vysoká. Keď celý deň chodím po castingoch, musím mať obuv, ktorá je pohodlná. Veľmi rada mám aj vysoké topánky, ktoré si rada obujem do spoločnosti, alebo na casting, kde sa modelka musí prejsť v topánkach na vysokých podpätkoch.

Bežný deň modelky sú castingy a castingy, čo znamená, že agentúra Vám dá zoznam klientov a vy ich musíte navštíviť aj so svojimi fotografiami. Na základe týchto castingov potom klienti vyberajú modelky na danú prácu. Ak je sezóna, počet castingov sa môže vyšplhať aj na 15, čo je vo veľkom meste akým je Londýn, veľmi náročné časovo zvládnuť. Pokiaľ sezóna nie je, počet castingov je primeraný. Posledný rok bol v Londýne pre mňa úspešný, takže som mala viac stabilnej práce a menej castingov.

Je mnoho modeliek, ktoré sú závistlivé a falošné, ale celkovo povedané, ja osobne som mala šťastie na dievčatá, s ktorými som vychádzala. S mnohými som dobrá priateľka a dodnes sme v kontakte. Väčšinou si dievčatá skôr pomáhajú, ale nájdu sa aj také, ktoré vyslovene neprajú. Ja mám najradšej Slovenky a Češky, s tými si vždy rozumiem. Veľmi milé modelky pochádzajú väčšinou z Európy, možno preto, že naše kultúry sú si bližšie.

Je veľmi pozitívny, dokonca v agentúre a pri práci sa ma ľudia pýtali, odkiaľ mám také krásne topánky. Dokonca ma raz na ulici zastavila redaktorka jedného časopisu, či si môže odfotiť moje čižmy, ktoré mám od Vás a použiť ich do rubriky: Najnovšie trendy v uliciach.

V minulosti som mala o tejto značke predstavu, že ide skôr o obuv pre starších ľudí. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že obuv vo Vašich predajniach okrem pohodlnosti spĺňa najnovšie svetové trendy a nezaostáva ani o krôčik. Z novej kolekcie SOŇA vlastním dva modely. Už sa teším na reakciu kočiek z agentúry. Sú super.

Pozitívum predajní „SOŇA“? Nie sú to predajne s úzkym zameraním na určitú skupinu zákazníkov. Vo Vašich predajniach si môžem nakúpiť ja i moji rodičia. Je to obuv, ktorá je elegantná, pohodlná a stále in. Podľa môjho osobného názoru, predajne „SOŇA“ spĺňajú svetový štandard. Určite by som si vedela Vašu predajňu predstaviť i v Londýne.

S manželom Petrom Jezným brázdime cesty životom už takmer štyri desiatky rokov. Zoznámili sme sa vo Zvolene, potom nás cesta zaviedla do Bratislavy, kde prakticky celý život pracoval ako režisér v rozhlase, v literárno – dramatickej redakcii. A životom, napriek tomu, že sme boli umelci, dá sa povedať, sme plávali ticho. Aj rodinné problémy sme riešili v tichosti, bez veľkých slov. A to sme si uchovali dodnes. Ruchu sme mali v práci každý dosť a dosť. A ticho sme našli v tomto čase, dá sa povedať už našom 

dôchodkovom, v mojej rodnej obci, kde trávime väčšinu voľných chvíľ...

Prijali ma úžasne. Sú ku mne láskaví. Okrem toho, že učím na súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch, sme v obci založili Spevokol Brodzany. V repertoári máme aj klasiku a zmiešaný, dvadsaťosemčlenný zbor so štvorhlasom je úžasný. Teším sa z ich nadšenia, radosti zo spevu, ale predovšetkým výsledku našej spoločnej práce, dojímajú ma až k slzám, samozrejme k slzám radosti. Spievame v kostole nielen domácom, ale aj v okolitých obciach, či na iných podujatiach.

Predstavte si, že uchovávam topánky po mame, ktoré sú vyrobené ako jedny z prvých vo firme Baťa. Sú stále pekné, čo svedčí o kvalite nielen materiálu, ale aj práce. Ja nenakupujem veľa topánok. Ale pri stretnutiach mám taký zvyk, že najskôr pohľad do očí, potom na topánky. Neviem, či to bolo dané tým, že som vyrastala v kraji s obuvníckou tradíciou. Kvalitné topánky a oblečenie – to bolo v našej

rodine samozrejmé. Otec bol krajčír, dá sa povedať vychýrený, a mamina sa o nás príkladne starala. Obaja boli divadelní ochotníci. Trochu som však v spomienkach zašla, tak sa vráťme k otázke.